Na snímke vidíme svetlé škvrny na povrchu marťanskej skaly, ktoré sú obklopené tmavými kruhmi. Tieto tvary pripomínajú leopardie škvrny, známe z povrchu niektorých zvierat na Zemi. Škvrny sú veľmi malé, merajú len niekoľko milimetrov. Objavil ich rover Perseverance, ktorý skúma povrch Marsu od februára 2021. Skala, na ktorej sa tieto škvrny nachádzajú, bola pomenovaná Cheyava Falls. Rozloženie a tvar škvŕn vyvoláva mnoho otázok o ich pôvode, a to nielen medzi vedcami, ale aj nadšencami astronómie po celom svete.

Objav týchto škvŕn na Marse je dôležitý z viacerých dôvodov. Predovšetkým prináša nové dôkazy, ktoré môžu naznačovať existenciu dávneho života na červenej planéte. Ak by sa potvrdilo, že tieto škvrny vznikli vďaka mikróbom, znamenalo by to obrovský prelom v našom chápaní histórie Marsu a potenciálu pre život mimo Zeme. Tieto útvary by mohli byť výsledkom chemických reakcií, ktorými mikróby získavali energiu, a pritom menili farbu horniny z červenej na bielu. Zároveň by to mohlo podporiť hypotézu, že podobné biochemické procesy prebiehali aj v minulosti na iných planétach.

Záber týchto fascinujúcich útvarov bol zaznamenaný roverom Perseverance, ktorý je vybavený pokročilými kamerami a prístrojmi na prieskum povrchu Marsu. Rover bol vypustený NASA s cieľom hľadať stopy dávneho života a skúmať geológiu Marsu. Perseverance využíva technológiu zvanú SuperCam, ktorá spája laserové spektroskopie a kamerové snímky na detailnú analýzu povrchu planéty. Snímky sú následne posielané späť na Zem, kde ich vedci analyzujú a hľadajú v nich nové poznatky o marťanskom prostredí.

Leopardie škvrny sú fascinujúce nielen svojím vzhľadom, ale aj tým, čo môžu prezradiť o histórii Marsu. Skala Cheyava Falls, kde boli objavené, môže byť geologicky stará miliardy rokov. To znamená, že tieto škvrny by mohli byť jednými z najstarších dôkazov o interakcii medzi živými organizmami a povrchom planéty. Podobné útvary boli nájdené aj na Zemi, kde vznikli v dôsledku biologických procesov. Preto sa vedci domnievajú, že aj na Marse mohli byť spôsobené podobným spôsobom.

Výskum týchto škvŕn má veľký vedecký význam. Ak by sa potvrdilo, že sú výsledkom biochemických procesov, mohlo by to naznačovať prítomnosť vody a živín v minulosti Marsu. To by tiež mohlo znamenať, že podmienky vhodné pre život mohli byť na Marse rozšírenejšie, než sme si mysleli. Budúce misie plánované NASA a ďalšími vesmírnymi agentúrami sa budú zameriavať na detailnejšie štúdium týchto útvarov s cieľom získať viac informácií o ich pôvode a vývoji. Tieto štúdie nám môžu pomôcť lepšie pochopiť evolučné procesy mimo našej planéty.